Historické pamiatky

Vybudovaný v roku 1760. Dvojpodlažná, trojtaktová budova symetrickej barokovej dispozície. Kaštieľ je umiestnený do areálu parku, ktorý bol pôvodne rozsiahlejší a vysadený vzácnymi drevinami. V rokoch 1978 – 1984 bol kaštieľ renovovaný a odvtedy je sídlom Záhorskej galérie.

Záhorská galéria od svojho založenia rozvíja celú odbornú galerijnú prácu, od zbierkotvornej, výskumnej, výstavnej až po prácu kultúrnu. ZG je regionálnym centrom výtvarného umenia so zameraním na profesionálnu výtvarnú tvorbu, dokumentujúc vývoj, ale i súčasnosť výtvarného umenia na Záhorí. Svojou činnosťou podporuje aj výtvarnú prácu mladých umelcov – poslucháčov výtvarných škôl organizovaním výstav trienále Talenty.

Svoj výstavný priestor v galérii má nepretržite od jej založenia i umenie z Čiech a zahraničia. Galéria má vhodné priestory v suteréne kaštieľa pre poriadanie výstav intermediálneho umenia. Počas mnohých rokov svojej pôsobnosti Záhorská galéria pripravila veľa výstav a podujatí (stretnutia s umelcami, výtvarné dielne, výtvarné a vedomostné súťaže, semináre, sympóziá, koncerty...) a to nielen regionálneho, celoslovenského i medzinárodného významu (Dni otvorených dverí pri príležitosti ICOM - International Council of Museums, Dni kultúrneho dedičstva).

Kostol bol vybudovaný v roku 1631 pôvodne ako evanjelický. V roku 1654 sa stal kostolom katolíckym. V ďalšom roku bol v značnej miere stavebne upravovaný. Približne o sto rokov neskoršie (v rokoch 1754 – 1788) bola nadstavená veža na západnom priečelí kostola. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený a v roku 1949 opravený.

Kostol predstavuje trojloďovú stavbu, na východe po celej šírke uzatvorenú. Hlavný oltár je zasvätený Panne Márii. Pochádza z druhej polovice 17. storočia. Bočný oltár svätej Anny pochádza z konca 17. storočia. Neskorobaroková drevená polychromovaná kazateľnica vznikla v druhej polovici 18. storočia. Dnes už nie je používaná. Z prvej polovice 19. storočia pochádza klasicistická kamenná krstiteľnica s vypuklým vrchnákom z medi.

Nástenné maľby v kostole sú datované do roku 1719. Treba spomenúť dva kalichy od neznámych autorov. Sú vyhotovené z tepaného pozláteného striebra. Starší z nich pochádza z druhej tretiny 18. storočia. Druhý kalich je datovaný do rokov 1770 – 1780. Na východnej fasáde kostola sú umiestnené dve pamätné tabule katolíckych kňazov a národovcov Jozefa Karola Viktorína (1822 – 1894) a Jozefa Závodského.

Predstavuje najstaršiu stavebnú pamiatku mesta Senica. Nachádza sa na námestí, južne od rímskokatolíckeho farského kostola. Kaplnka je gotická, jednopriestorová stavba zo začiatku 15. storočia. Z počiatočného stavebného obdobia sa zachoval lomený gotický portál, dva zamurované obloky, časť nadzemného muriva i fragment stĺpu s maskou a nábehom na klenebné rebro vo vnútornej južnej stene.

Vo vnútri kaplnky sa nachádza drevený oltár. Je zložený z fragmentov dvoch rôznych oltárov, datovaných do 18. storočia. Vedľa tabernákula na oltárnej menze sú postavy Panny Márie a svätého Jána. Nad tabernákulom je umiestnený obraz Zoslanie Ducha svätého. Na klenbe je eliptické štukové zrkadlo vyplnené maľbou s ústrednou postavou svätej Anny. Pôvodná fresková výzdoba sa nezachovala.

Pod kaplnkou existuje krypta s valenou klenbou. Krypta je prístupná otvorom v podlahe. Ten je zakrytý kamennou doskou s nápisom a letopočtom 1754. Kaplnka zrejme bola pohrebnou kaplnkou.

Vybudovaný v rokoch 1783 –1784 v klasicistickom slohu ako tolerančný kostol bez veže. V roku 1794 bol dodatočne doplnený o vežu, ktorá bola vstavaná do štítového priečelia chrámu. Pôvodne dvojradové okná boli v roku 1882 nahradené veľkými jednoradovými oknami, ktoré sú polkruhovo ukončené.

Uprostred oltárnej architektúry, bohato zdobenej klasicistickým ornamentom, je umiestnený obraz, olejomaľba na plátne s námetom ukrižovaného. Obraz namaľoval maliar Oeser v roku 1884. Z doby vzniku kostola pochádza klasicistická kamenná krstiteľnica. Organ je drevený polychromovaný s klasicistickou dvojdielnou skriňou. Pochádza z roku 1829, kedy ho chrámu venoval Michal Žarnócsay.